^Svetová vojna.

Predplatná cena
na š t v r t k o v é č í s l a
pre Rakúsko-Uhorsko na
rok Ď k., na pol roka 2 k
Do cudzozemská:
na celý rok 7 k.
Časopis posiela sa len
točne predplateným
Vychodia tri razy do týždňa:
v utorok, štvrtok a sobotu.
Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko
na celý rok 20 k., na pol roka
10 k., na štvrť roka 5 k., na me­
siac 2 k. Jednotlivé čísla po 10 h.
Do cudzozemská:
na celý rok 30 k.
Je:
celý
50 h.
sku­
Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.
Bočník XLVIII.
Školy sa otvárajú.
Budúcnosť ľudí i národov závisí od škôl...
V Uhorsku Slováci bývajú od rieky Moravy na
východ po mesto iJngvár, od karpatských hôr na
juh po Dunaj. Bývajú tu od nepamäti. Na tomto ši­
rokom priestranstve hory, doly, vody, polia, hony
po slovensky sa ozývajú, všetko má tu slovenský
charakter, slovenskú pečať — len školy slovenskej
by si darmo hľadal. V škole slovenské deti sú nie
učené, ale maďarčené.
Ani nevieme, ako hovoriť, keď nám príde
zmienit sa o tejto bolestnej, poburujúcej veci.
V časopise »Néptanitók Lapja«, vydávanom mini­
sterstvom kultu a vyučovania, učiteľ opisuje svoje
zkušenosti z vojny. V tábore bol pri cenzúre,
mával v rukách listy asi 5000 vojakov, rekruto­
vaných zo stolíc Gemerskej, Novohradskej a Zvo­
lenskej, teda napospol Slovákov. Školy v tých
krajoch sú vraj vyhlasované za pomerne dobré,
ale vojaci čiže občania z nich vyšlí nevedia na­
písať srozumiteľného listu. Chodili do maďarskej,
»pomerne dobrej« školy po 5—6 rokov, ale písmom
nevedia oddeliť slovo od slova a interpunkcie
vôbec neužívajú. Po zkúsenostiach, vynesených
z vojenskej služby, učiteľ v ministerskom časo­
pise bol prinútený napísať:
»Ktorých materinskou rečou je slovenská, tých
prevažná väčšina vôbec neučila sa čítať a písať
v materinskej reči... Žiakov nemaďarského ja­
zyka v škole treba naučiť v materinskej reči čítať
a písať. V ich dedine okrem kňaza, učiteľa, notára,
lesníka, poštára nikto nevie po maďarsky. Áno,
poznáme i kňazov, nevediacich po maďarsky.
V takej obci nemožno madarčiť. Tu dieťa potrebuje
svojho materinského jazyka. V materinskom ja­
zyku potrebuje vedieť čítať a písať. Dieťa tu svojim
rodičom nemôže písať maďarský list, ani slovenský
list maďarskými literami, lebo mu neporozumejú.
Keď rodič zkúsi, že jeho dieťa po šesťročnom pilnom
chodení do školy nevie mu napísať ani srozumi­
teľného listu, nevie mu prečítať niečo z kalendára,
BESEDNICA.
Svadobná noc.
Pán Bartolomej Bossányi sedel pri ťažkom
tmavom stole. Sviečočka mizerne osvetľovala veľkú
sieň, malé sivé oči sa dívaly do ťažkej cínovej
nádoby, v ktorej sa jagalo ohnivé červené víno.
Pán Bartolomej pil.
Oproti nemu sedel jeho pastier Mišo Ondrák,
pil tiež. A s času na čas premenil chladný obkladok,
čo pan Bartolomej mal na hlave — aby ho nepo­
razilo. Pod stolom ležal pes — ordinárny dedinský
pes — jediné stvorenie, čo pán Bossányi miloval.
Pes nepil, a z tej kompanie bol rozhodne naj­
múdrejší v ten večer.
Bossányi topil vo víne raz hnev, raz radosť.
Alebo sa vyskytla príležitosť utopiť vo víne žiaľ
nad Napoleonom, alebo protiven, že kravy dochly,
jedným slovom pán Bossányi bol ako vodník: niečo'
musel topiť — lenže vo víne.
O polnoci držal vždy ten istý monolog: Alebo
mňa zakope fľaša, alebo ja fľašu! a so smiechom
napitého človeka sa tackal do susednej izby a
hodil sa do kúta na diván, na ktorom ležala ohromná
medvedia koža. Vravieval o nej, že to bola jeho
jediná úprimná frajerka: vždy zostala doma, Čakala
naňho a — neklamala ho.
Teraz sa sice už mole dostaly do nej.
Pán Bossányi bol v 18. století veľký pán v Hornom
Uhorsku. Krásna kúria sa už zďaleka červenala
massivnymi vežami, záhrada okolo domu bola
bujná, divá, ako jej pán; rástla ako chcela, a každý
rok zakopal pod najväčšiu lipu fľašu toho červeného:
Sobota, 1. septembra 1917.
Číslo 102.
z novín; keď vidí, že z modlitebnej knižky nevie! národov, ako o výdobytku dlhej strašnej vojny;
sa pomodliť: či za to viny nebude dávať Maďarom? v kommentároch k tomu denne čítavame, že uží­
Maďarskej reči stane sa nepriateľom.«
vanie materinskej reči je najzákladnejšie a najváž­
Školy sa otvárajú a Slovák sa rád učí; ale nejšie ľudské právo: a minister Apponyi spokojne
aké city môžu sa budiť v našich srdciach v takéto zatvára rumunské školy, aby na ich mieste mohly
významné dni roku, ako môžeme povzbudzovať svoje byť maďarské.
deti učiť sa, keď na tom širokom území od rieky
Ale zato od nového náčelníka vlády, pri otváraní
Moravy po mesto Ungvár, od úpätia Tatier po Dunaj školského roku nastupujúceho svoj úrad, požadu­
v školách prenasledovaný je i šlabikár slovenský?! jeme, aby povedal, čo je teda s nami menovite
Už sme tam, že so strany cirkevných vrchností v školskej otázke za takej novej svetovej situácie.
vyžaduje sa ozajstné hrdinstvo, veľká osobná zrnu
$VOLoľ^
žiiosť a neohrozenosť, aby v svojej elementárn,
škole mohly zachrániť slovenský šlabikár a
venské vynaučovanie aspoň niektorého predml®.
Náveštíe* aášho generálneho štábu. Dňa 29.
Kde niet takéhoto slovenského citu a pri ňofji v
jíbgusjta. '„% /
takejto zmužilosti, hotovej boriť sa, tam školy
území slovenského jazyka sú mučiarňami duchaľ S^^j^fcÄorfiic bojiště: Gruppa Mackensena: Naši
V nich dostávajú odmeny učitelia, vyznačujúci sa spojenci bojujú pri Foksanoch, vydobyli včera de­
vykoreňovaním slovenského jazyka; učiť pre život, dinu Muncelul a odrazili nepriateľa za výšinu na
známostiam v živote potrebným, za to učiteľom sever od tohto miesta. Korisť činí vyše 1000 za­
týchto škôl nedáva sa odmena — t o je nie zásluha! jatých, 3 delá a 50 strojových pušiek.
O gymnáziách a reálkach už ani nehovoríme, ale
Front arcikniežaťa Jozefa: V dolinách Putny
na celom území, pretekanom Váhom, Nitrou, Hronom, a Susity rumunské oddiely útočily bezúspešne.
Ipľom, Hornádom, Rimavou a Šajavou, niet ani Južne od Okny rakúsko-uhorské a nemecké vojsko
jedinej odbornej školy, v ktorej by po slovensky vytrhlo nepriateľovi výšinu, 600 zajatých doviedlo.
vyučovali. Ak sa chce niečomu naučiť ako budúci Protiútoky boly odrazené.
roľník alebo priemyselník, Slovák musí vedieť
Front bavorského princa Leopolda: Ničoho
najprv po maďarsky. Nakoľko potom nevydrží zvláštneho.
v životnej borbe doma v svojej otčine, na svojej
Talianske bojiště: Zápas jedenástej bitky na
deíovizni, jeho údelom je utiecť do Ameriky.
Soči narástol včera na zvláštnu výšku. Nápor
Musela prísť táto strašná vojna, aby bola talianskeho útoku bol ešte mocnejší, ako v mi­
možnosť povedať, v čom je vina toho, že slovenskí nulých dňoch. Úspech ostal nesporne našim zbraniam.
občania, hoci chodili do školy, nevedia napísať ani Na planine Banšica-Sv. Duch sila nepriateľského
desaťriadkového listu.
útoku, podporovaná o překot strieľajúcimi batV »Néptanitók Lapja«, ktoré samé ministerstvo teriami všetkých kalibrov, bola namierená predo­
vyučovania vydáva, takúto pravdu zistili pred všetkým proti priestorom pri Kale a Podlescoch.
otváraním nového školského roku. Ukazujúc však, V ťažkých bojoch, celé hodiny trvajúcich, naše
že to pred otváraním školského roku, my nemáme na udatné vojsko dostalo úplnú prevahu nad masmysli vidieť v tom nejaký význam. Čožeby! To sami nepriateľa, ktoré boly vždy dopĺňané. Pozde
nii neznamená. Už sa i zákonom predpisovalo v noci bol odrazený posledný taliansky nápor.
vyučovanie v materinskej reči, a i zákon ostal Neobyčajne prudko rozzúril sa boj zas o vrch Sv.
mŕtvou literou. Celý svet hovorí o samourčovaní Gabriela, o ktorý od niekoľkých dní húževnaté sa
^Svetová vojna.
»Vidíš, fľaša, ešte fa ja zakopávam!« a vtedy býval
Teraz, keď bol skoro starý chlap, prišlo mu
veľmi spokojný sám so sebou
ľúto, prečo sa neoženil, prečo nemal potomka,
Pritom za ním stúpal »Metenič 111.«
tak prečo musí pripadnúť celý ten krásny majetok
prekrútili sluhovia meno psa, ktorý sa volal najprv sestre, — a to ani nie sestre, ale švagrovi, tomu
Metternich, podľa divného vkusu pána Bossányiho. falošnému Talianovi . . .
Prichádza mu na um, ako nepríjemné je, keď
Pán Bartolomej bol starým mládencom. Keď
nemal gazdinej, varil si sám: zastrelil vo dvore človek pridlho žije — tým, čo na jeho smrť čakajú.
kura, Mišo Ondrák ho ošklbal, očistil, a na ražni 1 ten jeho švagor, ten protivný Talian, conte Talioni,
— suchý, žltý, dlhý, tenký a málomluvný — ako
ho upiekli potom spolu.
Pri víne Bartolomej držal dlhú reč o kuráti sa len mohla okrúhla ružová Nelka, jeho sestra,
a oplakával ho srdečne. Metenič sedel pod stolom kedysi doňho zaľúbiť! Potriasol hlavou a zdvihol
cínovú nádobu.
a dostal všetky koštiale . . .
Bossányi bol dnes veľmi žalostne naladený; .
* A I * j % , e " o h * ň V ň o m ' V t e j potvore počím chytrejšie pil, Mišo tým usilovnejšie dával m u | t v o r a * g ; « ™ ' v " J J , o b k I a d o l c ,
na "™
um "«»n™
všetko zlé,
" " ° " . " ' " " * " ' £ " " v»«»u*«.v ohromnej
obkladky. Dnes mu prišlo ™
»w čo
'«1í
zkúsil v svojom živote Vonku práskal vietor dlhé m ° s a d . z n e J " " o b e , a kvapky čerstvej vody tiekly
kvapky jasenného dažďa do okien, blížila sa jaseň. pánovi po lícach.
Vzdychal. »Ah, dobre mi to chladí mozog, Mišo,
Bossányi cítil túžbu za Viedňou, kde kedysi cho­
dieval . . . Lenže to bolo už dávno, teraz bol od­ dobre!«
Ďalej rozmýšľal o tom, ako sa mu povodilo,
kázaný na spoločnosť Miša a Meteniča 111., a nie­
keď
bol u sestry na návšteve, ako krásne voňaly
kedy mu to predsa len nestačilo . . .
sviečky vo veneciánskom paláci, kde ho v naje
V
V aS
a
íl" AJ
i ^..,ľ_
! Jsiŕ lutieral
" ! ľ , ' zavlhnuté
„ ' " u ^ i P a r á d n e J S e J i z b e u l o ž i l i - A toľko sviečok! myslel
červená
tvárŕi ažf : ,„.
lilavá;
rukou
si ešte, keď si líhal pod ťažký zelený hodváb.
oči, a ostré šedivé fúzy stály rozplašeno, ako perie
Ale Metenič I., ktorého vzal všade so sebou,
chorého kuraťa.
bol nespokojný. Začal zavýjať, behal po izbe, škraba!
Brada mu kvecla na prse, a ťažká ruka dvere, a zavýjanie sa úžasne ozývalo vo vysokej
s ohromným prsteňom na ukazováku držala cínovú sieni. Bartolomej skočil rovno na nohy; od chladu
nádobu...
mozaikovej d!ážky razom vytriezvel.
Mišovi visely vlasy až po plece, a v tom ko­
A čo to len bolo? ^rdce mu bilo, hlava bo­
žuchu sa musel už narodiť, — nikdy ho nikto lela — chcel otvoriť okno — okná klincami poza­
nevidel v inom...
bíjané... Vrhol sa na dvere — zamknuté... A
Metenič vyzivoval pod stolom, v záhrade za- žltkastý dym okolo plameňa sviečok vždy zelenší...
šušťalo suché listie — a len ťažký dych pána Bar­
Bossányi bol vtedy ešte chlap ako byvol silný.
tolomeja bolo počuť.
Hodil ťažkú stolicu — na nej v genuánskom
zápasí. Keď večer na severnom svahu jednej
talianskej gruppe podarilo sa vniknúť do našej
pozície, oddiely plukov 20. (Nový Sandec), 34.
(Košice) a 87. (Celje) ju zničily protivýpadom.
Taliansky štábny officieri a 200 vojakov ostalo
v našich rukách. Útok, začatý krátko pred polnocou
severo-východne od Gabriela bez delostreleckej
prípravy, bol našou paľbou utlumený Mohutná
talianska útočná vlna mala východne od Gorice
a severne od doliny Vipavy razif cestu. Po šesť­
hodinovej delostreleckej príprave nepriateľská pe­
chota na poludnie vyrazila proti našim líniám. Na
gorickom cintoríne a pri Gracine nepriateľ bol
prinútený ustúpiť vynikajúcim účinkom našich batterií, ktoré majú vôbec značnú zásluhu o včerajší
úspech. Naproti tomu pri Sv. Marku nepriateľ
mohol byť zahnaný len po rozhorčenom zápase
chlapa proti chlapovi, pri čom sa vyznamenali
najmä osvedčení bojovnici severo-českého 2. jáger­
ského batallionu a horvatského pešieho pluku č. 96.
Na úzkom bojovom priestore zajali sme tu vojakov
zo siedmich talianskych plukov.
Na Kraskej planine nebolo väčšieho boja.
Triest navštívili zas nepriateľskí letúni. Bomby
do mesta hodené nenarobily väčšej škody.
Náčelník generálneho štábu.
t
Ubitého protivníka hnaly bez ustania cez niekoľko
pozícií na oboch stranách Susitskej doliny na
severo-západ.
Východne od železnice Foksany—Adjudul Nou
živá delostrelecká činnosť.
Macedonský front: Delostrelecká činnosť bola
na mnohých miestach tuhšia, ako v poslednom
čase, najmä medzi Vardarom a Doiranským ja­
zerom. Boje na východných svahoch Nidze planiny
ma!y pre Bulharov priaznivý priebeh.
Prvý generálny ubytovateľ
Ludendorff.
Berlín 29. augusta, „Matin« píše, že Švédsko
odvrhlo americkú požiadavku, aby zakázalo vývoz
do Nemecka. Švédsko stojí na stanovisku, že taký
zákas je neslučitelný s politikou a povinnosťou
neutrálneho štátu. Švédska vláda zriekla sa i výhod,
ktoré dohoda poskytla Norvéžsku.
Amsterdam, 27. augusta. Peru poslalo Nemecku
ultimátum. Kancellár prijal včera peruánského
poslanca.
Currích, 28. augusta. »N. Zurcher Nachrichten«
oznamujú zo Štokholmu: Podľa petrohradských
zvestí Rusko sa pripravuje na štvrtú zimu vojny.
Vláda obnovila všetky dodávkové smluvy s prie­
Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa myslovými závodmi. Zimný pokoj má slúžiť na
vyzbrojenie na jarnú offenzívu, ktorej plán spravia
29. augusta.
na porade dohody v novembri.
Západné bvjište: Pod vlivom daždivého času
delostrelecká činnosť ostala temer všade v miernych
Pešť, 30. aug. (Úradne.) Na talianskom bojišti
hraniciach. Mnohé naše výzvedné výpady doniesly
hrdinovia naši, bojujúci na Monte San Gabriele,
nám zajatých a korisť.
29. augusta mali zas ťažké hodiny. Nepriateľ pod­
Gruppa korunného princa Rupprechta: Vo
nikal nové a nové nápady. Pred večerom podarilo
Flandrii delostrelecký boj ožil večer medzi Langesa mu dostať sa do našich zákop, ale potom za
marckom a Hollebecke. Náš protivýpad vyhnal
tmy vo veľkom vichre naši urobili protinápad a
Angličanov z pozícií, ktoré vydobyli severo­
koniec novej borby bol útek Talianov. — Tlak
východne od Frezenbergu.
nepriateľských vojsk nepopustil ešte ani od Gorice
Gruppa nemeckého korunného princa: Pred
na východ.
Verdunom tuhšia bojová činnosť delostrelectva, na
Na Triest dnes ráno nepriateľskí letúni po
oboch stranách len na východnom brehu Mózy
tretí
raz hádzali bomby.
medzi Beaumontom a Damloupom. Odvetou za
bombardovanie Thiaucourtu strieľali sme na Noviantaux-Prés a Pont-ä-Mousson.
Východné bojiště: Front arcikniežaťa Jozefa:
S oboch strán Oitozskej doliny sliezske a rakúskoBarón Alfons Berget, znamenitý francúzsky
uhorské vojsko vydobylo niekoľko výšinových
učenec, napísal ešte roku 1910 v svojom peknom
pozícií a odrazilo severne od Grocesti tuhé proti­
dielci »La route de ľaire«: Nemecká armáda má
útoky. Proti frontu medzi Casinskou a Putnianskou
12 samohybných riaditeľných povětrných lod!, z
dolinou Rumuni útočili na niekoľkých miestach,
ktorých tri zeppeliny každý má v objeme 15000
ale bezúspešne.
kubičných metrov; okrem toho majú tam viacej
Gruppa Mackensena: Na kraji pohoria západne
Grossových a Parsevalových povětrných lodí; a
od stredného toku Sereii po delostreleckej príprave
ked zeppeliny nemajú praktickáho významu (vojna
pruské, bavorské, saské a mecklenburgské batalliony
dokázala opak toho! Bed), Grossové a Parsevavydobyly v boji medzi domami dedinu Muncelul.
Význam povetrnej plavby vo
vojne.
zamate címer Talionich — do okna, sklo zarinčalo,
padlo, nočné povetrie sa tislo do siene.
Metenič I. ešte vždy škriabal na dverách, a
boky sa mu triasly, ako by bol dlho bežal...
Bartolomej jedným šmahom hodil sviečky na
zem — zhasly...
A na všetek ten lomoz nezjavil sa nikto. Neni
to divné ?!
Vo velikánskom paláci pri Canal grande sa
nezjavila živá duša...
Bossányi bol filozof a cynik.
»Ahá, arsenikové sviečky, pridlho žijem pánu
švagrovi!...«
Od tých čias pretrhol všetky styky s nimi.
Len raz ešte počul niečo o nich, ked mu pred
rokom Talian poslal prsteň sestrin ako dedictvo.
Bartolomej sa vtedy roztúžil, ale žiaľ mu chytro
prešiel, keď vo Viedni zbadali, že v zlate prsteňa
bol tenučký, ostrý špic ihličky a v kamienku
biely prach: »pulvis successionis.« Ihlička mala
zapríčiniť ranu a cez malilinkú ranu by sa bola
vtisla smrteľná otrava do jeho tela...
To bolo pred rokom — a od tých čias pil
ešte viac; fľašu pod lipu zakopával ešte s väčšou
radosťou. Len kedy-tedy ho trápila myšlienka:
»Komu zanechám majetok ?«
Rodiny nemal, a ak mu bol niekto rodinou —
už ho nenávidel. Na cirkev? Už desať rokov sa
pravotil s ostrihomskou kapitulou...
Vonku zastonal vietor, dvere sa otvorily a
vkročila Zuza Ondrákovie, Mišova dcéra, a pri­
niesla so sebou čerstvosť hory.
Bossányi prižmúril oči, ako by spal. Mišo
vstal a chcel ju vypratať.
Dievča sa nepohlo.
Zakrútená do vlniaka, nebolo z nej vidno
skoro nič, len panovité čierne oči pod krásnym
tmavým obočím.
Stala si k stolu: sviečka osvetľovala zdola
peknú tváričku dievčaťa, vyššieho, ako bol starý
Mišo sám.
Opovržlivé stiahla ústa.
»No, čo robí ten starý oplan ?«
Bossányi otvoril oči .
»Čo si to povedala?!« zhromžil na ňu.
Dievča sa začalo nahlas smiať. Veselo a ne­
nútene, zuby, oči sa svietily od roztopašnosti.
»Ja som myslela, že Vaša milosť spia,« vra­
vela pokojne, bez stopy nejakých rozpakov.
Bossányi si strhol obkladok a vstal so sto­
ličky. Keby nebol pil, bol by ešte na staré dni
býval pekný chlap: vysoký, plecnatý, úzke čierne
nohavice vo vysokých čižmách, strieborné velké
gombíky na roztvorenej attile sa jagaly.
To bolo ich prvé sídenie.
O štrnásť dní Bossányi spravil testament: po­
ručil celý majetok Zuzanne Ondrákovej, ktorú si
berie za manželku. Ak budú mať famíliu, patrí po­
lovica jej, polovica deťom ...
Podpísali testament farár, rychtář, felčiar a zo
susednej stolice dvaja stoliční páni.
Starý Bossányi omladol za ten čas — tak sa
mu páčila Zuzka a jej priamosť. Na svadbu roz­
kázal, aby vykopali všetky fľaše s červeným vínom
zpod lipy. Rozkázal, aby deti spievaly večer pod
oblokami kaštieľa. Zuzka sa prehŕňala v staro­
dávnych hodvábnych šatách všetkých Bossánok,
a panovité čierne oči boly ešte pyšnejšie ako
predtým.
Len — Mišo nebol spokojný. Škrabal sa za
love povětrné lode sú prvotriedne vojenské stroje.
Nielen že sú úplne dobré a hotové na cestu,
umiestnené v obrovských miestnostiach, kde zmestí
sa odrazu viacej povětrných lodí.-V Kolíne, kde
r. 1909 boly veľké cvičenia s riaditeľnými po­
větrnými loďami, je taká miestnosť, v ktorej sú­
časne najde miesta jedon zeppelin, dva grossy a
dva parsevaly. Podobné miestnosti sú v Metách,
Achene a inde. — A to nie je ešte všetko; jestvujú
obrovské sklady, kde majú 15 — 20000 železných
nádob naplnených stlačeným čistým vodíkom.
Tieto nádoby poukladané sú na železničné vozne
a povinnosťou železničných náčelníkov je tieto
vozne na vojenský rozkaz pripät dať hneď ku
najbližšiemu rýchliku, ktorý dopraví ich vo vykáza­
nom smere. Pomocou takého vlaku jeden zeppelin
za pár štvrtí hodiny možno naplniť. — Okrem
toho organizovali sbor, pozostávajúci z viac než
dvesto povetrno-plaveckých dôstojníkov. Títo pat­
ria rozličným zbraniam, ešte i námorníci sú medzi
nimi. Tento bedlivé vycvičený a veľmi vzdelaný
sbor tvorí prvotriedny vojenský štáb. — Popri
týchto 12 povětrných lodiach je ešte u privátnych
ľudí 15 riaditeľných povětrných lodí, ktoré počas
vojny ku vojenskej službe môžu byť pridelené.
To je spolu 27 riaditeľných povětrných lodí. —
Vidíme tedy, ako nadmier pokročilo Nemecko na
tomto poli. Ked Francúzsku patrí sláva »vynálezcu,« veda »upotrebenia« je u Nemcov. Susedia
za Rýnom majú prvé miesto na poli povetrnej
plavby... Zato máme my lietadlá. Na tomto poli
nás ešte nikto neprevýšil...
Naproti tomu Otto Wiener, professor na uni­
versitě v Lipsku, r. 1911 (»Vogelflug, Luftfahrt
und Zukunft«) písal toto: »Vyvýšenosť Nemecka,
čo týka sa povětrných lodí, vo vojne s Francúz­
skom sotva by nám pomohla. Lebo kým my ne­
jakých 40 vyzkúšaných letúnov máme, má ich
Francúzsko 4 — 500, a kto ručí za to, či ich za
niekoľko rokov nebude mať desať, ba stokrát
toľko. A keď povstane väčší počet dielaschopných
tovární na lietadlá, za jednu milliardu, teda za
summu, akú je naša flotta hodna, pri cene, keď
budú sa lietadlá vo veľkých množstvách stavať,
za 5000 mariek za kus, alebo ešte i nižšie, po­
stavia za niekoľko rokov dve i tri stotisíc lieta­
diel, teda celú armádu letúnov. — Z počiatku
pôjde, pravda, len o prehliadku, a toho sa taká
armáda, ako je nemecká, nebude musieť ešte báť,
práve ako hráč, ktorý má adutov v ruke, môže
sa hrať i s otvorenými kartami. Ale môže to byť
vec i vážnejšia. Úloha, ktorú bude mať oddiel
300 — 400 letúnov, každý s jedným spoločníkom,
teda do 1000 mužov, môže presahovať už úlohu
jednoduchej prehliadky. Môžu za chrbtom nepriauchom. »No, keď moja Zuza bude tu panovať, tu bude
inakší regiment!« A stará strecha horela láskou:
Bossány bol taký zbláznený do Zuzky, že ľudia
povrávali, že mu musela dať niečo vypiť.
Divným spôsobom Zuzu neprekvapilo ani mak
to bohatstvo a blahobyt, do ktorého vhupla.
Znaleckým okom prezerala plátno a striebro
starej Bossánykino; vybrala si zelené brokátové
šaty na svadbu a sponka na jej pruslíku sa jagala od radosti na okrúhlych mladých prsiach, že
konečne po toľkých rokoch spočíva zasa tam, kde
patrí...
Ľahko si predstaviť, akí boli zdesení susedia,
všetci tí páni Mednyánszky, Rudnay, Ostrolúcky,
Pongrác, a pani Podmanická vraj až zamdlela, tak
sa zdesila, — ale ja viem, že nie pre to, ale preto,
lebo mala belaso-hodvabný pruslik príliš stiahnutý
práve v ten deň . . .
Item prišiel svadobný deň, štikovaný biely
závoj visel pyšno so Zuzkinej panenskej partice,
širočizná brokátová sukňa sa jagala vo všetkých
tónoch zelene. Brokát, tvrdý ako drevo, meravel
okolo jej pyšno-vysokej postavy. Keby sa nebola
pohybovala príliš rýchlo, nikto by nebol uveril, že
je dievča z Bošáckej doliny . . .
No a ruky... tie neboly tak jemne biele, ako
má slečinka Ostrolúckych ; ale zato zúbky, ostré
biele, ako mladého psové, a keď sa podívala na
mužského, tak mu bolo naraz horko... Bola po­
tvora, tá Zuzka Ondrákovie . . .
Ináče jej bol jej ženích ani milý ani nemilý.
Bola taká prostá a jednoduchá, ako pekný
strom v susednej hore, a myšlienka stať sa paňou
nad toľkým majetkom bola jej príjemná. Že k tomu
patrí i »starý« Bossányi, to ju veľmi netrápilo ; viac
teľa železnice ničit, podobne elektrické centrálky,
továrne vojenské, továrne na lode a pod., môžu
znebezpečovať oddiely s proviantom, významné
položenia a hlavný stan. Nedá sa ani vymyslieť,
akú moc by mala taká armáda, ktorej po ruke
by stály oddiely letúnske a oproti ktorým nestály
by rovnomocné. Z toho nasleduje pre Nemecko
potreba zdokonaliť lietanie vo vyššej miere, ako sa
to dosiaľ stalo.«
Oba výroky zpred vojny ešte sú veľmi zaují­
mavé. Ukazujú, že cítili všade veľký význam povetrnej plavby pre vojnu. Menovite v Nemecku,
kde lietanie za dva-tri roky pred vojnou zdokonalili
na najvyšší stupeň, tak že Nemecko do vojny išlo
i v tomto ohľade úplne pripravené! Už r. 1913 píše
Kalva (»Aviatika«, Sbierka: Za vzděláním, č. 20):
»Ostatně i za dnešního stavu aviatiky Francie stále
ještě v aviatice zaujímá místo najprvnější a stojí
v čele aviatického hnutí i počtem dokonalých a
znamenitých soustav aeroplanových a motorových,
i počtem Ietců, teoretickou prácí a organisací i
výkony i obětmi hmotnými, a konečně i obětmi lid­
skými přes to, že sousední Německo, které učinilo
za posledních let v aviatice nepopiratelně obrovský
pokrok, rádo hlásá do světa, že se Francii v aviatice
nejen vyrovná, a|e nad ní do konce i předčí. Tvrzení
toto ovšem dokázané dosud není.« Minul rok, vy­
pukla vojna, a i to tvrdenie sa dokázalo, lebo čo
je najhlavnejšie: organizáciou i tu Nemecko pre­
výšilo Franciu. To uznáva i Kapferer, znamenitý
povětrný plavec francúzsky vo svojom článku. »Nos
Dirigeables frangais compares aux »Zeppelins« allemands«, uverejnenom tiež roku 1913 v časopise
»La Science et la vie.« Francúz Spiess 20 rokov
pred Zeppelinom sostrojil práve takú povetrnú loď,
ako je Zeppelinova. Ale taká loď potrebuje přísta­
viště, potrebuje miesta, kde sa schová. Nemecká
organizácia to doviedla ta, že po všetkých mestách
Nemecka povstaly také veľké hangáre. Vo Fran­
cúzsku toho nedoviedli, ba ani na to ne'mysleli.
Preto nemajú zeppelinov.
Terajšia vojna bez povětrných lodí a lietadiel
nedá sa ani myslieť. Na ktorej strane bude pre­
vaha do konca vojny, to bude mat i veľký význam
na jej dokončenie.
Dr. Ján A. Wagner.
— žiaľ! — veľkou krvavou špongiou. Dnes obe boju­
júce strany uznávajú, že Poľsko treba znova po­
staviť, — vraví sa, že pod panovníctvom Habsburgov.
Každý človek, čo miluje svoj národ, praje Poliakom
splnenia národných túžeb. Každý sa teší, že história
ide im dať zadosťučinenie. Každý vidí vysokú
pravdu božskú plniť sa na Poľskej v tieto časy:
živá národnosť je silnejšia, ako vyumelkovane štátne
hranice. Národnosť víťazí!
Ale i to môžeme hneď doložiť, že len tam, kde
národnostné povedomie žije v každom člene národa.
Len tí sa neztratia pre národ. Nepovedomé massy
znamenajú len surový »materiál«, ako hlina v ruke
sochárovej. A preto poľská intelligencia — vidiac,
že rovolúciami si nepomôže — dala sa do tichej,
neviditeľnej, ale ťažkej práce tvorenia národa z mŕtve­
ho materiálu: začala ľud hospodársky organizovať
a národnostné povedomie v ňom budiť. Robila to
fanaticky a vytrvale.
Mnoho už vytrpel poľský národ. Najprv od
svojich šľachticov, potom od cudzieho panstva,
teraz od vojny. Už viackrát převalila sa vojenská
vlna sem a ta po poľských krajoch, ničiac, páliac
všetko, čo jej do cesty padlo, nešetriac životov ani
pokojných ľudí. Ničil Poľskú priateľ i nepriateľ...
*
Zvláštnu rozpomienku prvým poľským bojov­
níkom za slobodu venoval švajčiarsky dejepisec
dr. Richard Feller v nedávno vydanej knihe »Polen
und die Schweiz«. Poliaci radi utiekali sa pod
ochranné krýdla slobodnej republiky švajčiarskej,
keď museli utekať — zo svojej vlasti.
Rad emigrantov začína sa Kosciuszkom. Keď
ho roku 1803-ho ruský cár omilostil, Kosciuszkó
neprijal slobody, ani ponúknutej mu hodnosti a
penzie, ale sobral sa a vysťahoy^-fftf^w^iarska.
Ako 70-ročný starec osadil sťíly^^óteth^mk kde
o dva roky pozdejšie umrelí^/ho srdce\fŕo5#né
je v urne, v muzeume r: (jferswilskom, telo je
>. \
i» I
pochované v Krakove.
Po povstaní roku 1830
novi emigranti. Najprv šli d
zeme
slobody, ale vláda Louis Philippa ich nie veľmi
priateľsky prijala; sobrali sa teda o dom ďalej
a vojensky zorganizovaní, ozbrojení šabľami a pišto­
ľami prešli do bernského Jura, — bolo ich asi 700,
všetko zdraví, silní, zkúsení bojovníci. Kantón Bern
sa staral o nich: vyplácal im denne po šesť »batze««
Máloktorý národ trpel v poslednom storočí na živobytie. Sami sa zorganizovali vq »svätú legiu«
toľko, ako poľský. Ako keby sa bola kliatba zvalila a zachovávali príkladnú, mužskú kázeň. A keď
naň. Voľakedy veľká, silná krajina začala chradnúť, medzi mestom Basel a krajinkou Basel vypukla
slabnúť, až si ju napokon traja susedia rozdelili vojna, siedmi poľskí dôstojníci zúčastnili sa v nej,
medzi sobou: Rusko, Prusko a Rakúsko. Pretiahli a víťazstvo v krvavej bitke pri Pratten pripisuje
hranice ponad živé telo jednotného národa. Hranice, sa ich vojenskému umeniu. Ale to sa ostatným
pánmi diplomatmi nakreslené, sotrela svetová vojna Švajčiarom nepáčilo, aby sa im cudzie elementy
Poľsko z mrtvých vstáva...
myslela na krásné mladé kone v stajni. Ej, keď ich
ona dostane do rúk!
V záhrade čistil cesty Janko Simula. Tak mu
išlo, ako keď človek robí, aby nemohol rozmýšľať;
a čím viac nechcel na to myslieť, tým viac myslel
naň. Zuza sa vydáva za ich milosť pána Bossányiho!
A zasa sa chytil do roboty, až mu košeľa
zmokla na chrbáte, a bolo vidieť pekný vzlet pliec
a muskulatúru silných ramien.
A hrabal-hrabal, kým pod oblokom spravil
celý kopec zo suchého ráždia a žltých listov. Bolo
to, ako ohromný hrob — a Jankovi sa zdalo, že
tam jeho srdce leží...
Prišiel 15. november 1816.
Bossányi bol vy vixovaný — od fúzov až po čižmy.
A skoro boli fúzy tmavšie, ako čižmy...
Z celého okolia prišli sa ľudia dívať na »sedliacku« svadbu — ale boli sklamaní.
Zuza bola hrdá, ^čierne oči sa vysokomyseľne
dívaly na svet, s tenučkým driekom a ohromnou
sukňou zdala sa byť nejakou dedinskou kráľovnou.
A závoj z čipák, ktorý kedysi Ján Bossányi do­
niesol z Brugge, bol ako biela hmla okolo nej.
V týchto istých šatách kráčala pred 58 rokmi
Mária Almássy, Bossányiho mať, pred oltár... Ale
sotva bola taká pekná, ako Zuza Ondrákovie
z Bošáckej doliny . . .
Pri svadobnom obede bolo len málo ľudí:
mladý zaf a mladucha, teraz už Bossánka, starý
Mišo, jedna stará tetka Zuzina a dvaja hladoši
od stolice...
Ale Bartolomejovi Bossányimu to bolo podľa vôle.
Zuza prikryla stôl utešeným lesklým damastom,
ktorý mal všade vtkaný címer Bossánych: medveď
s troma ružami. A ťažké striebro malo ten istý
címer, a sklo tiež: nikdy viac nesmie a nemôže
zabudnúť, že je už nie Zuza Ondrákovie, ale ich
milosť pani Bossányička.
Mladý zať bol veľmi dobrej vôle. Stál pred ním
celý rad zaprášených fliaš — tie, čo každý rok
zakopával pod lipu. Dnes sa strojil ich všetky
vypiť — spolu so starým Mišom.
Zuzu držal za ruku, a sľuboval jej za prvého
syna štvorku a taký hyntov, akého nikto nemá
v celom Hornom Uhorsku.
Páčila sa jej myšlienka. Mať štvorku krásnych
pejkov... Až sa jej tak jagaly oči, a pruslík sa
skoro prasknul na silných mladých prsiach. Hľa,
Mária Almássy nebola taká Diana, ako Zuza On­
drákovie I . . .
Bola polnoc, keď sa hostia rozišli. Bossányi
zaviedol svoju mladú ženu do parádnej spálne.
Darmo sa kúrilo v nej už tri dni — zima bolo
v nej.
Pri dverách stál z dreva vytesaný murín, a
tak dobre bol spravený, že Zuzu až mráz prešiel.
A keď sa mu stisla ruka, pracovala mašinéria, —
začal klepotat ohromnými bielymi zubami.
Ľudia predtým radi mali také »špásy,« ale
Zuza sa prvý raz zle cítila pri panských obyčajoch.
A hodiny v izbe žalostne vybily dvanástu;
v malinkých dverkách hodín sa zjavil kostlivec —
starodávna móda upomínať ľudí na to, že sa všetko
pominie na tomto svete . . .
Ťažký baldachin nad posteľou v pološere
sviečok sa Zuze zdal nie červeným, ako rubin,
ale čiernym. »Ako keby tam ležal niekto vystretý!«
Prosté dieťa prírody sa razom zle cítilo. A Metenič
III., ktorého pred dveřmi nechal jeho pán, začal
úžasne zavýjať.
miešaly do sporov. Poliaci museli sa zo Švajčiarska
vysťahovať, a oni sa cez Francúzsko rozišli do
Anglicka, Portugalska, Algíru a Egypta. Asi tretina
dostala právo zostať vo Švajčiarsku, týchto zvábil
Jozef Mazzini pre svoje revolucionárné ciele; sriadili svoju »mladú Poľšu« a vtrhli do Savoye s troch
strán. Darmo im to chcelo Švajčiarsko prekaziť.
Až do búrlivých rokov 1848—9 Poliaci boli vo
Švajčiarsku ticho. Ale genius slobody im už vtedy
šeptal, že ich vlasť vstane zas na nohy, keď sa
celá Európa zamoce do vojny. Mladopoliaci spojili
sa s Mladotalianmi a Mladonemci, aby stvorili
Mladoeuropu. V tie časy prišiel i slávny Mickiewicz
za professora latinskej literatúry na akadémiu
v Lausanne. V 48 om mali účast i v revolúcii
v Uhorsku. Už sbierali vojakov vo Švajčiarsku
proti Rusku, už sa hlásila i konripánia strelcov,
hotová ísť do boja, v Genfe sriadili »lotreriu«, ktorá
mala sosbieraf potrebné peniaze na vojnu, ale Poliak,
ktorý mal účasť na povstaní roku 1831 a slúžil vo
švajčiarskom vojsku ako plukovník, odradil ich od
toho podujatia, lebo vedel, že poľský národ nemožno
spasiť povstaleckými trupami. A tak padlo podujatie
do vody. Roku 1863-ho švajčiarske ústredné komité
ozbrojilo 200 Poliakov, dalo im peniaze i šaty, ale
i toto politické povstanie zapadlo i so všetkými
nádejami. V tie časy gróf Platen v Ziirichu po­
máhal organizovať poľské povstalecké hnutie.
Veľmi sympatické je toto rojčenie Poliakov
za zbranné oslobodenie národa svojho.jl Slováci im
išli pomáhať. V Slovenských Pohľadoch (ročník 1907,
číslo 11.) opísaná je cesta mladých Slovákov do
Poľskej, do boja. Ale to všetko boly márne, ba
škodné veci. Iba vytrvalá práca kultúrna a hospo­
dárska doniesla novej sily do ustávajúcich údov
národa a urobila ho schopným odporovať, vydržať
až do veľkej, svetovej vojny, z ktorej, — ako to
už Mickiewicz prorokoval, — vstane znovuzrodená
Poľša.
»—«
Kronika.
— Červienka. Červienka v Pešti sa šíri. Sta­
rosta mesta na plakátoch upozorňuje obyvateľstvo,
ako sa treba chrániť a brániť. Menovite chrániť
sa pokazenej potravy. Vôbec i lepšiu potravu
treba požívať pečenú alebo varenú. Ovocie strúhať
(olúpať) alebo vriacou vodou umyť. Ovocie, ktoré
nemôže byť umyté, surové sa nejie. Veľmi vážné
je umyť si ruky pred každým jedením i po jedení.
— Lode z cementu. V Kristiánii spustili na
more loď 200-tonnovú, urobenú z cementu. Stavba
trvala tri týždne, ale dúfajú, že budúcne bude
trvať len 10 dní. Norvéžska spoločnosť, ktorá této
stavby podujíma, chce stavať takéto lode i 500- a
1000 tonnové. Pre loď 1000-tonnovú treba šesť
týždňov času.
»Fujl« zavolal Bossányi nahněváno. »Ale čo to,
pre Boha?!«
Zuza si práve rozpínala úzky pruslík, ked
počula úžasný výkrik nového m«nžela. Krv jej
zmrzla — už ležal ťažký silný chlap na zemi,
meravý kŕč v každom úde, hla^a visela nazad,
ústa mal stisnuté, oči vyvrátené; len bielo mu
bolo vidno — a nedýchal. Ale len za sekundu to
trvalo. Zdesené dievča nemalo Času sa ani len
pohnúť, už triasly zázračné kŕče celé telo Bossá­
nyiho, a strašne škrípal zubami. Predošlá bledosť
tvári sa premenila do Hlava, pena mu vyšla z úst.
Viac Zuza nevidela.
Bez rozmýšľania, nepovedomá toho, čo robí,
letela k oknu — jeden skok, a už bola von, letela,
letela, široká sukňu sa nadula ako ballón, a jemne
a ľahko padla na kopec, ktorý v to popoludnie
shrabal Janko S i m u l a . .
Omráčená zostala ležať. Nie od úderu, ale od
ľaku: »Ja posadlý, je čertom posadlýl... Nikdy
sa ja viac nevrátim. Hľa, to je trest, že som sa
opováíila za takého pána vydať!.. « a zuby jej
drgľovalo od rozčúlenia...
Brokát na sukni bol rozdriapaný, i belasých
fľakov mala dosť, ale div Boží, že sa nezabila, keď
s takej výšky skočila...
A tak Zuza Ondrákovie nikdy nedostala hyntova, ani štvorky.
Kaštieľ s červenými vežami v Bošáckej doline
ešte vždy stojí — i okno ukazujú ktorým pekná
Zuza vyskočila. Pán Bartolomej mal pravdu: on
zakopal a potom vykopal fľašu — ale fľaša bola
predsa silnejšia, ako on.
N. (Elena Ivanhová.)
— Pivo z Uhorska nesmie sa vyvážať. Mi­
nisterstvo obchodu zakázalo vyvázat pivo z
krajiny.
— Drahota na juhu našej monarchie. V Splite
a v iných mestách Dalmácie kilo múky je po
21 — 25 korún. Úžera že už presahuje všetky
pochopy; chudobné vrstvy obyvatelstva nemôžu
si už kúpiť ničoho. Noviny vyzývajú úrady, aby
robily poriadok.
— Ukradli chlieb. V Podmoklí, na českosaskej hranici, ukradli z vagónov 264 chleby.
Chlieb išiel od pražského pekára. Keď už bol na
česko-saskej hranici, iste viezli ho do Nemecka.
Zaujímavé je teda, či ho ukradli nazad do Čiech,
a či do Nemecka.
— V Tyrolsku prestáva letovisko. Tyrolský
miestodržiteľ nariadil, že všetci cudzf, ktorí trávili
leto v Tyrolsku, 1. septembra okrem chorých a
rekonvalescentov sú povinní odísť z krajiny. Ba
tožina každého odchádzajúceho bude prezretá, aby
sa potravné články neodnášaly. Týmto nariadením
Tyrolsko bráni sa, aby ho cudzí nevyjedli.
Davos . . .
pošleme v čaru všetkých velkých pánov, nech ťa
osvecujú svojimi svetlými neuskutočnenými plánmi,
a podrž si ich, kým len svetom nezažiari lúč pokoja.
Marienka Kupčoková.
Umenie, veda a literatúra.
Sládkovičov honorár za báseň »Lipa cyrillometodejská.« Tretí ročník almanachu Lipy vyšiel
v marci 1864; v pozostalosti po Andrejovi Slád­
kovičovi zachoval sa Viktorinov list, písaný 8 ap­
ríla 1864. Ako redaktor a vydavateľ Lipy, Viktorin zvestoval básnikovi:
Slovutný Pane! Veľactený Priateľ môj! Gratulor ku skromným dvom žltákoml Chrástek a
Dobšinský, ako sudcovia, kto má obdržať od Beskydova vystavené dva dukáty za najpodarenejšiu
prácu v tohoročnej Lipe? pririekli básni »Lipa
Cyrillo-Metcdejská.« A tak Vám, Veľactený Priateľkol tieže žltáky týmto po pánu Chrástekovi
posielam.
Rád bych očul Váš súd o tohoročnej Lipe,
menovite o dramatách podaných. Či by ste mi to
pár riadkami nesdělili? Ja som bol dlho choravý,
i teraz ešte len tak pokulhávám, snád teprv v lete
zotavím sa z choroby mojej.
Pán Boh Vás opatruji
Váš úprimný
8. apr. 1864.
Viktorin.
znam,
Všetkým našim pp. vkladateľom centrálky v Turčianskom Svätom Martine a
filiálok v Liptovskom Svätom Mikuláši,
na Vrútkach a v Štub. Tepliciach úctivé
oznamujeme, že ňrokomer od vkladov poč­
núc 1. septembrom 1917. snižujeme na
3°/o n e t t o .
Každý vkladatel, ktorý s týmto úrokomerom nesúhlasí, má právo behom 30 dní
svoj vklad vyzdvihnúť, ináče v smysle
ustanovenia vkladov a našich stanov po­
čítať sa bude od jeho vkladu snížený úrok.
V Turčianskom. Sv. Martine, 30. aug. 1917.
Sporiteľňa účasť, spolok.
Už pred vojnou hovorilo sa, že kto môže,
nech si obzrie Švajčiarsko, bo niet mu páru čo
adané
I Q Í ^ I I Z Q P
» mošťáky a oberané
do prírodnej krásy. Ale ešte viac, tam sa dievča
h
J
£
l
L
/
I
f
t
v
&
kupuje
po výhodných cenách
dostalo pod čepiec, mladý človek našiel partiu,
lump si zalumpáčil, hráč zahral v karty tak, že
J á n K u č e r a a syn,
v tom stisku fudí nikto ani nezbadal. Ako legenda
továrna na ovocné konservy, Uh. Brod, Morava
podávalo sa z úst do úst, že schudobnelý ari­
Tento
ročník
Lipy
vcelku
bol
už
azda
slabší
stokrat, ktorý bol premrhal svoj majetok, predal
posledných 10 párov volov a tri býky, aby ešte od dvoch prvých; jednako, okrem Sládkovičových
raz proboval šťastie pre svoje tri dcéry. Po šiestich dvoch básní (druhá bola úvodná: M potiaľ, a ďa­
týždňoch vrátili sa dom.v, všetky tri i s mladoženíchom a to in nátura, nie len na podobizni. To lej?), veľmi pozoruhodné boly v ňom Jonáša Zá­
môj hlavný katalog, ktorý Vám pošlem na
nemenili, na veci, že mladeženísi boli inej ná­ horského Úvahy o najstaršej historii Uhorska, no a
požiadanie z d a r m a .
rodnosti, totiž: Nemec, Švéd a Talian, najhlavnejšie Bottove Piesne vojenské sú v svojom druhu perly
Prvá
továreň
hodín: Hanuš Konrád,
bolo: posledná strapka, stará kuria, neprišla na
poezie.
Odmena
»za
najpodarenejšiu
prácu
v
Lipe«
e.
k.
dvorný
dodávateľ
v Moste č. 1478 (Cechy).
bubon, a meno sa zachránilo. — Dej odohral sa
bola iste i Sládkovičovi milá. Dukát za báseň
v Davosi.
Niklové alebo ocelové anker-hodinky K 16"—,
20-— Armádne anker hodinky K 18—, 22'—
Pamätám sa, že i známa madarská speváčka v tie časy býval ešte dosť obyčajným honorárom, •Lg.
Anker remont. hodinky z bieleho kovu (gloria
Sára Petráš, ktorá tak rada zdobila sa slovenskými dva dukáty teda i za takú dlhšiu báseň, ako je »Lipa 26-—'
striebro) s dupl- vrchnákom K 80--, 32--. Massívne
výšivkami, tam mala svoje elegantné miestečko
anker remont hodinky K 40--, 50--, 60--.
ešte obišly. Sládkovičovi, strieborné
v bielo-be'asej ville na kraji jazera. Sem, do to­ cyrillo-metodejská,«
Velký výber lacných budičkových a stenových hodín.
hoto kútka sveta, zatáral sa americký miliionár, myslíme si, boly tým milšie, že ich venoval Besky- 3-ročná záruka. Posiela sa na dobierku. Zámena dovo­
lená a!ebo peniaze zpät!
a milú Sáru odvliekol ako svoju manželku za dov, Ján Palárik.
J- S.
oceán. Miesto deju zasa len Davos.
Davos tedy i pred vojnou hral svoju úlohu, —
úlohu pôžitkov a veselosti. Ta sa išlo pobaviť,
vyrazit a veselo domov vrátiť. Išli ta ľudia pre
šťastie a so šťastím. 1 teraz je to sotva čo ináč:
ked sa veľkému pánovi niečo nepošťastí, hybaj do
Švajčiarska.
k t o zamýšľa niečo predať
v Turčianskom Sv. Martine = :
Dnes rozmýšľam o tom, prečo od kráľa Konš­
alebo kúpiť,
tantína počnúc všetko uteká do Davosu; musí sa hladá službu, postavenie,
k t o mieni sa niekde osadiť
vydal a odporúča
chce ich niekým ob­
ako remeselník, hostinský,
tam ľudom predsa len dobre vodiť. Hľa i náš bý­ alebo
sadiť,
obchodník
a
nevie
o
prime­
valý, mladý ministerpredseda — ako noviny píšu k t o potrebuje robotníkov,
ranom mieste,
— uchýli sa na odpočinok do Davosu. Minister l i t o hladá prácu,
k t o by sa rád oženiť alebo
i
s
t
o
chce
prenajať
alebo
dať
vyučovania je slabý a polihuje v Eberharde, a ja
vydať,
do prenájmu,
denne s napnutostou beriem noviny do rúk, Či l i niečo
k t o hladá akúkoľvek po­ Sobrané Diela Ssetozára HurUana-Vajanskéiío.
t o hladá alebo ponúka
reku takto i on sa nastálo nepodíva do Davosu, stravu, byt,
trebnú vec alebo článok,
Vychádzajú vo sväzkoch 15-30-hárkových. Dosial vyšlo
kde niet nijakého mordoviska, nebudú mu starosť
n e c h použije k t o m u c i e í u
12 sväzkov; dalšie nasledujú, Podrobný soznam jedno­
robiť národnostné školy, kde je všetko také veľko­
tlivých sväzkov s udaním obsahu a cien dla. nášho solepé, kde sú svetlé jazerá, smaragdové vrchy, pekné
OZNAMOVATELA*
známu kníh.
ženy a všetko také krásné, kultúrne, kde by »MALÉHO
všetko tak lahodne účinkovalo na choré nervy.
• NÁRODNÝCH NOVIN
Sobrané Spisy Básnické Hviezdoslava.
Ale nemyslite, že ja len o veľkých pánov mám
a výsledok oznamovania má istý.
Sväzok L Oddiel epický. Druhé vydanie. Brošir. K 2-40
starosť, oj, niel Ja by rada tam ubytovať všetky
viazaný so zlatorezom
• • • • »
utrápené a starosťami zničené ženy, matky. Tam Cena petitového riadku 16 halierov, hrubou tlačou 24 hal.
nemusely by sa trápiť, či smú dať dieťaťu o tn I n z e r á t v malom oznamovateli j e najmenej 2 korunový
Sväzok H. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Brošir. „ 4-—
deka viac chleba naraz, nemusely by plátat roz­
viaianý so zlotorezom . • • •
»
4-Sväzok III. Oddiel epický. Broširovaný .
trhané nohavičky pri svetle uličnej lampy, ked
7'—
viazaný so zlatorezom
celé noci vysedávajú na tvrdom asfalte a čakajú Dozorca^
3—
Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broširovaný
pred obchodom na olej, múku, drevo atd. A ko­
6-—
viazaný
so
zlatorezom
.
.
.
•
•
•
nečne po prebdenej noci odoženú ich, lebo sa »mi
z dobrej rodiny do svojho
nulo«! Oj, nie, toho by sa v Davosi nedožily: tam
potravy a krásnych hotelov dosť, starosti o telo vinohradu a ovocného sadu obchodu s miešaným a Sobrané Spisy Martina Kukučina.
Wcbádzajú v sväzkoch ]5-20-hárkových. Po­
nijakej, a my na teraz aspoň na chvíľočku túžime môže dostať v blízkosti
železným tovarom.
drobný soznam dosial vyšlých 5 sväzkov s uve­
za týmto, tedy naša cesta, náš pobyt y Davosi Pešti hnecU dobré miesto.
dením obsahu dla nášho soznamu kníh.
posta­
Nastúpiť môže hneď.
by nám tiež bol milý. My nie preto utékaly by Najvýhodnejšie
Cena jednotlivých sväekov:
venie
pre
ženatých
star­
sme, bo nás kopnul nejaký svetlý plán, alebo ne­
2-—
broširovaných
Samuel
Jurenka,
obchodník
ších
alebo
od
vojenčiny
podarilo sa nám to či oné, ako sa to nevydarí
460
viazaných
veľkým pánom. My ženy išly by sme už i pre ten oslobodených fudí. Pod­
, Myjava Prostonárodné slovenské povesti.
boj s ceduľami, ktoré máme od fialovej farby po­ mienky dla dohovoru.
čnúc až po bledo-zelenú, azda preto, že i »moderná Adressu udá administrá­
( M i a v a . Nyltra m.)
Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal.,
4-30
cia časopisu.
nádej« je taká kreh'ká a nedajú na ňu ničoho, ako
všetkých 9 sošitov spolu
na našu zelenú ceduľu, a ktorá vyzývavo nesie
QUO
V a d i S ? Historický román t časov Nerona,
nápis »Burgonya-jegy,« odpočíva v zátvorke stola,
od H. Sienkiewicza. Preložil Pavel Halaša. I n
bo zemiakov vôbec nieto. Přestaly by i »čan-mechly,
sväzky s krásnymi illustráciami. Broširovane . . ľl6-60
bo dnes-zajtra nadobudneme viac geniálnosti v kšef­
viazané
od T e t m a j e r a .
tovaní a čarovaní, ako haličský uprchlík bmúľo
Jajteles; ale nadovšetko striasli by sme sa úžer­ Sväzok I. Cena K 1*50. ktorý ovláda perfektne M a l k O t e n t i . Historická povést od Samuela „-•50
slovenskú, maďarskú, ne­
Tomášika. Cena
níctva, ktoré nás na každom kroku prenasleduje.
meckú a českú reč, hľadá
SväzokH.
CenaKl'50.
Hľa, pre toto všetko radi by sme i my utiecť
miesto. Nastúpiť môže Okrem horeudaných najdete v sozname kníh Kníhtlaciarskeho
do Davosu, ale nemôžeme, nie sme veľkí páni, a
Vydal
účast, spolku velký výber rozličných iných zábavných a
hneď. Nabídky pod znač­
toto je vraj tá hruda zeme, na ktorej žit i mrieť
KníMlaíiaMy Mast spolok. kou »Seriózny« do ad­
poučných spisov. Soznam na požiadanie pošleme hocikomu
• " U
"
"
.
.
.
J.
M
X
zdarma a franko.
ministrácie
časopisu.
Y Turfiianskom SY. Martine
Nuž, milý Davos, mesto pokoja, ked ťa už
vonkoncom navštíviť nemôžeme, zjav sa nám
aspoň čo len ako an miniatur, a my ti vdačne
i a
o b s a h l i t e r á t o v
s - e c l a l a c o i a n i e j e asocll? o v e c t n á .
8 halierov, 2£%č*&
Malý oznamovateľ.
K
níhllaciarsky účast, spolo
nasledovné knihy:
manipulant
Híadám učňa
Povesti z Tatier ÚčtovníkkorrešpMent,
8
1
1
6
Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol.
Tlačou & nákladom KníhtlBČiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.